Z môjho pohľadu právo v podmienkach štátu predstavujú spravodlivé, jasné zákony, polícia, ktorá koná v prípadoch ich nedodržovania, prokuratúra, ktorá stráži zákonnosť postupov a dohliada na prácu vyšetrovateľov a súdy, ktoré spravodlivo, nezávisle a s rovnakou latkou vynášajú rozsudky iba na základe predložených dôkazov a bez „zohľadňovania“ záujmu „mienkotvorných“ médií alebo tzv. verejného záujmu.
Dôveryhodnosť polície, prokuratúry a súdov je odrazom konania týchto orgánov v konkrétnych prípadoch. Na ich dôveryhodnosť vplýva aj práca novinárov a informácie, ktoré by mali byť poskytované bez skresľovania a vytrhávania z kontextov.
Ako však veriť, že polícia funguje nestranne pri uplatňovaní zákona keď:
1/ riadené účelové úniky informácií svedčia o politickom zafarbení policajtov zaangažovaných vo vyšetrovaní trestnej činnosti a sú v rozpore s morálkou aj zákonom
2/ zarážajúca je neschopnosť a nezáujem, alebo strach zo strany nadriadených vyšetriť úniky a vyvodiť z nich zodpovedajúce trestnoprávne a personálne dôsledky
3/ Inšpekcia podľa konania resp. nekonania v týchto prípadoch v praxi nefunguje a čo je ešte horšie absolútne nekoná voči policajtom niektorých útvarov a ťažisko jej činnosti sa sústreďuje na radových policajtov základných útvarov polície, alebo na plnenie objednávok „verejnosti“.
4/ dnešným videním a postupom NAKA sa v človeku vytvára dojem, že polícia najskôr zadrží páchateľa a až potom začína pátrať po tom čo vlastne spáchal. Takýmito postupmi sa hrá divadlo aj metódou riadených únikov s pomocou spriaznených „novinárov“, aby verejnosť nevenovala pozornosť a aby sa zabudlo na skutočné kauzy kde prichádza štát o peniaze a majetky.
5/ polícia má ruky rozviazané a napriek tomu sa zlodejčiny z privatizácie, ktorých ukážkou je aj kauza Gorila stále nevyšetrujú ani podozriví nie sú v kolúznej väzbe. Čaká sa na premlčanie, alebo je príčinou iba to, že ešte nedošiel pokyn. Možno ani nedôjde. Alebo treba počkať kým stihnú majetky previesť do zahraničia, či vysporiadať BSM?
6/ Prečo neboli vyvodené závery za smrť svedka-kajúcnika Bohma, veď vyšetrovateľ aj prokurátor svojim postupom spáchali trestný čin a vzhľadom na reálne riziko ovplyvňovania svedkov a možnosť zametania stôp, nemala byť uplatnená väzba? Pravidlá majú predsa platiť pre všetkých rovnako. Prečo inšpekcia nekonala? Kto bude vyšetrovať inšpektorov?
7/ nerovnosť v prístupe k podozrivým z trestnej činnosti- drobný príklad požiadavka na väzbu za 20 rokov starú kauzu Fatima a chodenie Kajúcnikov po slobode, resp. nevyšetrovanie trestných činov, ktoré sú známe aj z médií.
8/ Z médií je známy ešte jeden prípad, kde aj človek s bežným prehľadom z tlače pochybuje o práci polície- prípad smrti Violy Macákovej. Odôvodnenie zastavenia vyšetrovania svedčí o nezáujme a nehovorení pravdy zo strany polície. Že pôsobnosť polície je výberová naznačuje aj prípad bývalej 1. námestníčky GP za nedodržanie karantény a súbežné rovnaké porušovanie zo strany niektorých politikov koalície prehliada.
9/ Zábery zo zatýkania, prevozov a zásahov NAKA – veľké komandá maskovaných, samopalmi ozbrojených policajtov, spútané osoby, ktoré nikoho nemôžu ani vo sne ohroziť. Javí sa to ako neodôvodnené používanie sily zo strany polície a prebytok kapacity policajných síl na tomto úseku. Rovnako účasť médií pri zatýkaniach, nerešpektovanie prezumpcie neviny. Takýto je obraz polície dnešných dní- herci v spolupráci s „mienkotvornými“ novinármi v službách politikov- napriek tomu, že polícia má rozviazané ruky- obidve skupiny s pocitom/ aj s prísľubom/ beztrestnosti. Polícia má občana chrániť a pomáhať mu a nie hrať divadlo.
Stále však verím v poctivý prístup k plneniu poslania policajta zo strany veľkej väčšiny príslušníkov Policajného zboru a uvedené príklady poškodzujú aj ich dobré meno vo verejnosti a je potrebné aby sa stali minulosťou aj s ich nositeľmi.